Natália Martišková: Snívať sa oplatí

Natália Martišková, ktorá momentálne oblieka dres v českej lige a je to jej prvé zahraničné pôsobenie, nám prezradila ako jej basketbal už odmalička prirástol k srdcu.

O kariére a začiatkoch

Čo ťa priviedlo k basketbalu? Mala si nejaký športový vzor?
Nepochádzam zo športovej rodiny takže to neboli rodičia, starí rodičia, ktorí by ma priviedli basketbalu. V období, keď som mala 6 rokov, som chcela skúsiť ten "šport s oranžovou loptou" (vtedy sa hralo ešte s takými). No a keď som skúsila a chytila sa basketbalovej lopty, odvtedy som ju nepustila. Život bez basketbalu si už neviem predstaviť.

Kedy si si uvedomila, že sa basketbalu chceš venovať profesionálne?
To, že sa chcem venovať basketbalu profesionálne, som si uvedomila v momente keď som videla, že je možnosť sa tým živiť. Keď som bola vo veku, kedy som začínala vnímať úspešné basketbalistky a basketbalistov zo Slovenska aj zahraničia, ktorí niečo dosiahli. Podľa môjho názoru je naozaj veľkým šťastím, keď môžete robiť naozaj niečo, čo vás veľmi baví a napĺňa.

Aké boli tvoje začiatky v basketbale a neskôr v reprezentácii? Spomínaš si na prvý zápas v začiatkoch tvojej kariéry. Ako si pamätáš na svoj prvý zápas v extralige a na prvý zápas za Slovensko?
Budem úprimná, na svoj prvý zápas v mojej kariére si už nespomínam, bolo to už naozaj dávno. Na svoj prvý extraligový zápas si teda rozhodne pamätám, bolo to s Nitrou a hrali sme v Piešťanoch. Nezabudnem na to s akou malou dušičkou sme išli na ten zápas proti veľkým Piešťanom. O pár rokov neskôr, počas ktorých bolo odvedenej veľa tvrdej práce, som na tom istom mieste oslavovala ako hráčka svoj prvý titul a historický prvý titulu pre Piešťanské Čajky.

Aký moment vo svojej kariére považuješ za doteraz naj pamätnejší?
Naj pamätnejší moment v mojej kariére, je výhra prvého titulu pre Piešťanské Čajky. Bolo to niečo, na čo všetci veľmi dlho čakali a veľa preto spravili. Každá spomienka na tento moment mi vyvoláva zimomriavky znova a znova. Hala bola totálne preplnená a bol tam snáď každý kto sa zmestil. Zlatá medaila na krku je neopísateľný pocit. Aj výhra Slovenského poháru a ďalšieho titulu boli skvelé. Avšak, prvý je prvý, nezabudnuteľný

Zdravotné problémy a návrat na ihrisko

Minulý rok si prešla veľmi náročným obdobím spojených so zdravotnými problémami. Aké to bolo čeliť takej výzve? A aký bol ten moment, keď si sa po prekonaní zdravotných problémov mohla opäť vrátiť na ihrisko ?

Bolo to veľmi náročné obdobie, ale už je to našťastie za mnou. Prvé momenty, kedy som sa mohla vrátiť do individuálneho tréningového procesu po takej dlhej pauze, boli pochopiteľne náročné, ale bola som vďačná za to, že vôbec môžem. Kľúčová bola v tomto období sebadisciplína, pretože bez toho by to nešlo. Je naozaj rozdiel, keď sa už počas rozbehnutej sezóny pripravujete individuálne, ten kolektív rozhodne chýba. Snažila som sa spraviť maximum preto, aby som si mohla nájsť opäť klubové pôsobenie, prišla skvele fyzicky pripravená a vrátila sa minimálne na tú úroveň, kde som bola.

Čo ti počas tohto obdobia najviac pomohlo – fyzicky aj psychicky?
Najviac mi v tom období pomohla podpora a láska od rodiny a mojich blízkych

Ako ťa táto skúsenosť zmenila ako hráčku a ako človeka?
Mala som veľa času premýšľať a uvedomiť si mnoho vecí, jednou z nich je to, že nič z toho čo máme nie samozrejme, a že si naozaj užívam každý moment ktorý žijem. Nie je to pre mňa už len fráza.

Čo bolo pre teba v tomto období najväčšou motiváciou?
Mojou motiváciou a vôľou bolo byť opäť zdravá a vrátiť sa k životu aký som žila. Postupne ako sa situácia vyvíjala, som si dávala nejaké krátkodobé ciele, ktoré som sa snažila si splniť, ale v ničom som na seba netlačila a ani netlačím. To najpodstatnejšie pre mňa je, byť zdravá.

Tímový duch a tréningy

Vo svojej kariére si pracovala s viacerými trénermi, určite viacerí ovplyvnili tvoju kariéru. ? Čo si sa od nich naučila resp. čím ťa ovplyvnili?
Každý tréner alebo trénerka, ktorí boli súčasťou mojej basketbalovej kariéry, ma niečo naučili. Za každú cennú a užitočnú radu som im vďačná. Niektorí mi odovzdali informácie a zručnosti po basketbalovej, taktickej či technickej stránke a iní po tej ľudskej. Niektorí videli vo mne talent väčší, niektorí menší. Na tom však v skutočnosti nezáleží. Dôležité je, aká je vaša vlastná sebadôvera a koľko ste ochotný spraviť preto aby ste niečo dosiahli. ,,Dokážeš v živote všetko o čom dokážeš snívať," to bola jedna z kľúčových myšlienok od trénera, ktorá ma sprevádza už dlhú dobu.

Ako vyzeral tvoj bežný tréningový deň?

Môj tréningový deň sa líši od toho či to je tréning počas ktorého máme dvojfázový cyklus alebo je to tréning v hrací deň. Ten všeobecný vzorec vyzerá pre mňa približne rovnako. Veľký dôraz kladiem na spánok, od toho sa pre mňa odvíja celý nasledujúci deň. Ráno mám vyhradený čas na krátky strečing, následne nutričné raňajky, doplním vitamíny a nasleduje ranný tréning. Obed, odpočinok vo forme spánku alebo reboots. Počas dňa si vyhradím priestor na kávičku či už doobeda alebo poobede. Následne druhý tréning alebo zápas.

Ktorá spoluhráčka ťa najviac inšpirovala resp. hrala si proti niekomu, koho si obdivovala ?
Vzhľadom na to, že sledujem mnoho zápasov rôznych súťaži a nezáleží mi na tom či to je mužský alebo ženský basketbal, tak v mnoho hráčoch a hráčkach som našla niečo inšpiratívne, čo som následne zaradila do svojej rutiny, hry alebo mentálnej prípravy. Nemám žiaden jeden konkrétny vzor.

Aká je atmosféra v kabíne pred dôležitými zápasmi?
Povedala by som, že individuálna. Či už je to v klube alebo v reprezentácii, každý sa s tou zodpovednosťou pred zápasom vysporadúva inak. Vždy je pozitívum, keď je cestou na zápas dobrá nálada a tímová chémia je nesmierne dôležitá. Vo väčšine prípadov v samotnej šatni, je to už o tom istom. Spoločne si zopakujeme game plan a následne každá z nás má svoje slúchadlá, počúva svoju hudbu, sústreďuje svoje myšlienky na zápas, robí si svoju overenú rutinu a rozcvičku.

Súčasná kariéra a reprezentácia

Ako hodnotíš svoju aktuálnu sezónu? Cítiš sa byť späť na 100 %?
Cítim sa byť plnohodnotne späť na 110%. Basketbal hrám s radosťou, pretože mi veľmi chýbal. Niekedy to tak je, že si uvedomíme hodnotu vecí až keď môžme o ne prísť. Nebol to úplne môj prípad, mňa to však utvrdilo, že som na správnej ceste. Som hrdá na moje mladšie ja, ktoré to nikdy nevzdalo a je tam kde je teraz

Za kľúčové považujem zázemie, možnosti a podmienky, ktoré sme mali v Nitre, v mojom mládežníckom období. Už v mladom veku sme hrali mnoho súťaží, cestovali, konfrontovali sa zahraničnými hráčkami, čo bola pre nás obrovská škola. Všetky tieto nadobudnuté skúsenosti nás robili lepšími hráčkami medzi rovesníčkami. Boli sme dostatočne vyhraté na svoj vek a aj kvôli tomu sme zvládli lepšie prechod z mládežníckeho do ženského basketbalu. Mali sme za sebou skvelé výsledky.

Čo by si odporučila mladým dievčatám, ktoré snívajú o basketbalovej kariére?
Snívať sa oplatí! Treba však mať jasno v tom, že pre naplnenie snov treba vynaložiť aj veľa úsilia. Ide o všetku tu prácu navyše, ktorú nikto nevidí a vráti sa vám v momentoch, kedy to budete najviac potrebovať. Každý tréning, každá prekážka aj malé víťazstvo ťa posúvajú vpred, aj keď to v danom momente niekedy tak nevyzerá. Pracuj tvrdo, ale nezabúdaj mať radosť z hry. Obklop sa ľuďmi, ktorí ťa podporujú, ktorí majú podobný cieľ, ktorí ťa inšpirujú. A vždy si pripomínaj, prečo si s basketbalom začala. Pamätaj, že úspech nie je len o trofejách, ale aj o tom, kým sa počas cesty staneš a s kým stretneš.